štvrtok 6. júla 2017

Rozhovor s autorkou Mirkou Novysedlákovou!

Mirka Novysedláková je mladá, talentovaná a veľmi sympatická slovenská autorka. V roku 2014 jej vyšiel debut Prísne tajný denník Miry Danesovej, ktorý mal výborný ohlas. Mirka sa momentálne venuje výhradne tvorbe z tohto storočia, no prezradila nám, že v budúcnosti sa chystá aj na historické romány. Autorke sa rysuje skvelá spisovateľská budúcnosť. Svojimi knihami si získa široké okolie ľudí, hlavne teenegerov, ktorý majú radi YA. Pri príležitosti vydania jej druhej knihy Dovoľ mi všetko, vám prinášam rozhovor, ktorý vám umožní spoznať túto spisovateľku o trochu viac.


Prezraďte nám čosi o sebe. Čo by mal každý čitateľ o Vás vedieť?

Pochádzam z Popradu, ale od roku 2009 žijem v Bratislave, kde som študovala na Univerzite Komenského – angličtinu a švédčinu. Po bakalárovi (len len som to stihla) som sa stala maminou krásneho chlapčeka Alexandra, ktorý ma veľa naučil a som Bohu veľmi vďačná za tento dar. Deti nás naučia totalnému nesebectvu – aj keď je to ťažké, stojí to za to. Veľa mi toto obdobie ranného rodičovstva dálo a stále dáva. Dnes má Alexko už skoro 5 rokov. Milujem svoju rodinu, knihy, dobré filmy, angličtinu, písanie, hudbu (zbožňujem Jamesa Baya!)...

Chceli ste byť odmlada spisovateľkou?

Chcela som byť herečkou, speváčkou, učiteľkou. Slohy ma vždy bavili. Spievať som sa hanbila, na divadelný krúžok som nechodila ... a toto mi zostalo. Aj keď spisovateľkou by som sa nenazvala. Som autorka zatiaľ dvoch kníh. Možno raz sa dopracujem aj na titul spisovateľka, ale zatiaľ sa písaním neživím, takže si netrúfam sa tak nazvať. Ale písanie milujem odmalička. Pamätám si ako som v piatej triede napísala slohovú prácu o tom ako sa ľudia spriatelili s medveďom a pani učiteľka Karabašová (pozdravujem!) mi napísala k jednotke – výborne, Mirka, spisovateľka. Dodnes sa z toho teším! 😊 Takže sa tá láska k písaniu so mnou vezie už od útleho detsva. Keď som mala päť rokov, nevedela som ešte čítať, otravovala som svoju mamu, aby ma prihlásila do knižnice, kým to neurobila. Potom mi samozrejme musela čítať ona! 😊 V puberte som písala veľa básní, najprv typické veršovanky a neskôr voľné verše. S niektorými som sa aj zúčastnila na literárnych súťažiach a zopár som aj vyhrala. Teraz, žiaľ, už poéziu veľmi netvorím, ale veľmi by som si na to chcela ešte nájsť čas a opäť to zaradiť do svojho pravidelného „vypisovania“ duše.


Ak áno, kto bol Vaším vzorom? Ak nie, ako ste sa k tomu dostali?

Od malička som čítala všetko, čo mi prišlo pod ruku. Ako dieťa ma bavili dobrodružné knihy – Traja pátrači napríklad. Neskôr dievčenské romány typu Denník princeznej, Medzi nami dievčatami (vlastne z toho vzišiel môj debut „Prísne tajný denník Miry Danesovej“ – začala som ho písať v tom období – vtedy som začala tak vážnejšie písať – s väčšou disciplínou). V šestnástich som objavila Jane Austenovú a „osudovo som sa do jej tvorby zamilovala“. K tomu „vážnemu“ písaniu ma inšpirovala (teda okrem Austenky) aj Meg Cabotová –autorka Denníka princeznej. A odvtedy ma inšpirujú a motivujú aj iní skvelí spisovatelia: Sophie Kinsella, Tamera Alexanderová, Tessa Afshar,Francine Rivers, Julie Klassen ...


Pred nedávnom Vám vyšiel už druhý román Dovoľ mi všetko. Prezraďte čitateľom o ňom viac. Čo vás preň inšpirovalo? Obsahuje nejaké posolstvo?

Prvotná myšlienka napísať dovoľ mi všetko sa zrodila pred ôsmimi rokmi, keď som dopísala „Prísne tajný denník Miry Danesovej“. Inšpiroval ma život Jane Austenovej. Veľa jej životopiscov dodnes špekuluje nad tým, či niekoho „mala“ a prečo jej sestra Cassandra spálila podstatnú časť ich vzájomnej korešpondencie. Čítala som mnoho publikácii o jej dielach a živote. Stále ma to fascinuje. Mám doma veľké množstvo literatúry o Jane. (Je smutné, že v slovenčine nie je žiadny jej životopis. V češtine mám dve publikácie – jedna je viac životopisná, druhá viac o jej dielach. Zvyšok v angličtine.) Román „Dovoľ mi všetko...“ mal pôvodne názov „V mene Jane Austenovej“, no tento názov veľmi nezaujal, keď som ho ponúkala vydavateľstvám. K pointe príbehu ma však inšpiroval aj vlastný zážitok. Svojho partnera, otca môjho synčeka, som stretla, keď som mala dvadsať tri rokov a dovtedy som nikoho nemala. Nevedela som si nikoho pripustiť k telu, presne ako hlavná hrdinka Alex. Ale cítila som, že ak to tak pôjde ďalej, niečo v živote premeškám. Stále som čakala na svoj prvý bozk a to som už mala dávno po maturite. 😊 Keď som stretla „jeho“ , jednoducho som vedela, že je to „on“. Neviem prečo, ale vnútorný hlas mi našepkával, že „ak ho necháš ísť, budeš to ľutovať“. Uvedomila som si, že mám až príliš veľké nároky na „niekoho“ , kto by mal byť tým pravým. A tak som zabojovala a neľutujem, aj keď to nebolo ako z románov a nebojoval o mňa spočiatku on, ale skôr ja. Sympatie boli vzájomné, ale situácia bola trošku komplikovaná, lebo on bol čerstvo po rozchode. Pamätám sa, že som vtedy začala určitým spôsobom meniť svoje myslenie. Bolo to moje také prebudenie do reality. Nechcem tým povedať, že by sme sa mali rýchlo ponáhľať, len aby sme „niekoho“ mali, ale niekedy sa treba zamyslieť, či si veci až príliš neidealizujeme. Ja som to robila. A potom som pochopila, že milovať môžem iba niekoho reálneho – niekoho z mäsa a kostí a nie vyfantazirovaného dokonalého pána Darcyho. 😊


Tipujem, že Vaša obľúbená spisovateľka je Jane Austenová. Čo Vás na nej tak fascinuje?

Zbožňujem ju, ale neviem to celkom vysvetliť prečo. Fascinujú ma nielen jej romány ale aj všetko ostatné, čo s ňou súvisí. Páči sa mi na nej to, že písala pozitívne príbehy, ktoré mali vždy happyend a pri tom nie sú presladené. Zbožňujem jej sarkazmus a postupné odkrývanie pravých charakterov postáv. V príbehoch sa ako „stará dievka“ nemstila, ale nechala svoje hrdinky aby mali to, čo ona nie. Pravú lásku, milujúceho manžela a šťastný koniec. 😊

Máte nejaký zoznam svojich úplne najobľúbenejších kníh?

Zoznam úplne presný nemám, ale romány Jane Austenovej sú určite na prvých priečkach. Pýcha a predsudok je jednotka bez debaty! 😊 V poslednej dobe v tom pomyselnom rebríčku na vrcholné pozície vyškriabli príbehy od Tamery Alexanderovej a Francine Riversovej, Tessy Afsharovej. Od Tamery sa mi najviac páči Získaj si jej priazeň a od Francine Vykúpená láska a Hlas vo vetre. (Teraz čítam jej druhé pokračovnie Ozvena v tme). Veľmi na mňa zapôsobil aj román „Edenbrook“ od Julianne Donaldson. Je to jemne romantický a nežne vtipný román v štýle Jane Austenovej bez satirických poznámok s hladším priebehoch a bez protivných postáv.


A čo autori? Preferujete domácich alebo zahraničných spisovateľov? Máte domáceho obľúbenca, alebo sa skôr orientujete na autorov mimo Slovenska?

Viac čítam zahraničnú literatúru hlavne kvôli žánru, ktorý mi v súčasnosti najviac prirástol k srdcu. U nás ho vydáva vydavatľstvo i527net a vydavateľstvo Kumran. Aj keď nie som ortodoxná kresťanka, som veľkým fanúšikom kresťanskej literatúry. Je krásna a vôbec nie dogmatická. Odporúčam všetkým – stojí to za to! Sú to už vyššie spomínané autorky – Tamera Alexander, Julie Klassen, Francine Rivers, Tessa Afshar, spomeniem aj Lauru Frantz, Kristi Ann Hunter a Jen Turano (tá je veľmi vtipná!) 😊 Zbožňujem aj všetky „potterovky“ a i historické ľúbostné romány od Lisy Kleypasovej, Johanny Lindseyovej či Jude Deverauxovej (tie som čítavala najmä v puberte). Nepohrdnem však ani Agathou Christie a Herculom Poirotom. Čítam samozrejme aj slovenských autorov. Aj keď v menšom množstve. Naposledy som čítala skvelú knižku od Inéz Melichovej – Milenci prežijú. Veľmi dobrá a číta sa veľmi rýchlo. A momentálne sa veľmi teším na knižku – dueto od Kristínky Ježovičovej a Lucky Braunovej – Skrotenie nehanebnice.

Chystáte v najbližšej dobe nový román? Ak áno, prezradíte nám čosi o ňom?

Zatiaľ ho mám iba v hlave a prológ na papieri. 😊 Ale môžem prezradiť, o čom by mal byť. Aspoň tak v kocke: Bude to o Sáre, mladej žene, ktorá zažila veľké sklamanie v láske v puberte, zamilovala sa do staršieho chlapca, z ktorého sa napokon vyklul priateľ jej staršej nevlastnej sestry – o tomto sa v príbeh dozvieme retrospektívne cez jej spomienky. Kvôli tomu sa pokusila o samovraždu - keďže bola v háklivom pubertálnom veku – psychicky to nezvládla a napokona na liečení uprostred najväčšej depresie našla vieru v Boha (a pomohlo jej to vyhrabať sa z dna. No vzťahy v rodine sa ani po rokoch nelepšia, najmä so sestrou a otčimom a preto odchádza robiť au-pair do Anglicka, do rodiny bohatého hudobného producenta Colina Devenaugha, ktorý je síce veľmi bohatý a úspešný ale strašne nešťastný, cynický a neznáša ženy - vníma ich iba ako bábiky na hranie. A Sára mu svojou čistotou myslenia a vystupovaním zmení život ... Nepôjde len o romantickú lásku, čo je jasne predvídateľné, ale aj vzťah a láska k dieťaťu (Colinovmu synovcovi), ktoré bude Sára opatrovať. Príbeh by mal byť ozvláštnený tým, že Sára po svojom „dne“, ktoré zažila, reaguje na Colinove nevraživé poznámky a útoky úplne inak akoby čakal – s nadhľadom a humorom.


Máte v pláne začať písať aj historické romány, alebo ostanete na klasických príbehoch tohto storočia?

Historický román je pre mňa veľkou výzvou. Uvedomujem si, že existuje veľmi veľa historických románov z prostredia Angicka, Ameriky, takže nerada by som písala niečo, čo je už veľmi dobré napísané inými autorkami, ktoré navyše, tieto dejiny a zvyky poznajú lepšie ako ja. Skôr uvažujem nad situovaným nejakej historickej romance do našich končín – Rakúska – Uhorska. No určite na to potrebujem nejaký výskum - o zvykoch a histórii, aby som netrepala len tak do vetra. Treba sa držať toho, čomu človek rozumie. (To tvrdila Jane Austenová) 😊.

Ktorá z Vašich kníh je Vám najviac blízka? Máte k niektorej akýsi citový vzťah?

Obe knižky, ktoré som napísala sú pre mňa srdcovkou, lebo ma sprevádzali na ceste životom. Písala som každú v inom období života a s tvorením každej mám iné spomienky. Sú mojou súčasťou a istým spôsobom ma definujú. Bláznivá som ako Mira Danesová a zasnívaná knihomoľka ako Alex, dokonca aj mne sa občas sníva niečo, čo sa potom stane, alebo ma to pred niečím varuje. Samozrejme, nie je to až také dramatické ako u Alexy. 😊


A na záver, chceli by ste niečo odkázať svojim čitateľom?

Keďže mám takúto možnosť niečo čitateľom odkázať, rada by som im odporučila román „Hlas vo vetre“ od fenomenálnej Francine Riversovej. Táto kniha vo mne prehĺbila vzťah k Bohu – ani neviem vysvetliť ako, ale mala som ťažké obdobie a táto kniha mi VEĽMI pomohla.

Týmto by som sa chcela veľmi pekne poďakovať Mirke, ktorá s ochotou prijala moju ponuku o interview. Ďakujem za čas, ktorý ste strávili nad mojimi otázkami. Ďakujem vám a želám veľa nápadov pre nové príbehy. 😊


i

interview pripravila ©Knihomoľka Bleise
foto ©Mirka Novysedláková
©Knihomoľka Bleise
zdroj: Archív Mirky Novysedlákovej

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...