Allison Patakiová- Sissi náhodná cisárovná

Z anglického originálu- The Accidental Empress
Žáner- Historický román
Preklad- Martin Štulrajter
Séria- Sissi (1.časť)
Počet strán- 472
Väzba- pevná väzba s prebalom
Rok vydania- 2017
Vydavateľstvo- Ikar
Čítané- november 2017

Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

ANOTÁCIA

Píše sa rok 1853 a Habsburgovci sú najmocnejší panovnícky rod v Európe. Ich ríša sa rozprestiera od ruských hraníc na východe po Taliansko na západe, od Nemecka na severe až po Balkán na juhu. Cisár František Jozef je mladý a bohatý – je najvyšší čas, aby si našiel manželku.

Pätnásťročná bavorská princezná Alžbeta – Sissi cestuje na habsburgovský dvor so staršou sestrou Helenou, ktorú zasnúbili s mladým cisárom. Krátko po príchode sa ocitne pred nečakanou dilemou: nechtiac sa totiž zaľúbi do sestrinho ženícha a získa si jeho srdce. František Jozef odstúpi od pôvodnej ponuky k sobášu a pred všetkými vyjadrí svoj úmysel vziať si za ženu Sissi.

Mladučká Alžbeta sa ocitne na najzradnejšom cisárskom dvore v Európe. V snahe udržať si cisárovu lásku, získať si ľud a celý svet obracia naruby zaužívané politické a rodinné vzťahy a väzby.

Román je plný historických detailov a očarujúcich postáv, vďaka čomu ponúka úchvatný pohľad na jeden z najfascinujúcejších panovníckych rodov v histórii a vrhá nové svetlo na oslnivú habsburskú ríšu a jej očarujúcu a milovanú cisárovnú.

MOJE HODNOTENIE

"Kedysi som bola mladá a bohatá, milovala som život s nádejou. Myslela som si, že sa nič nevyrovná mojej sile, celý svet stál predo mnou."

(strana 40)

Allison Pataki ma zaujala práve tým, že na trh prišla s novo prepísaným príbehom o cisárovnej Alžbete. Z minulosti mi bola známa séria od spisovateľky Marieluise von Ingenheim, ktorá Sissin životný príbeh spísala (ak sa nemýlim) do 14 kníh. Musím povedať, že prevedenie Marieluise je nepopierateľne kvalitne napísané.
Keď sa mi naskytla možnosť prečítať si modernejšie vydanie, potešila som sa a chvatne sa pustila do príbehu. Po prečítaní však vo mne ostali len plané pocity a súhlas s výrokom, že nie všetko nové je lepšie a kvalitnejšie.

"Vštepili jej však zmysel pre Všemocného a jeho prítomnosť všade vôkol. Boh jej unikal a bolo ťažké ho nájsť v zatuchnutých starých kostoloch, v jeho slovách prekrútených do nezrozumiteľnej latinčiny, no cítila jeho nepopierateľnú prítomnosť v majestátnosti hôr, nevyhnutnosti východu slnka a jemnosti mesačného svitu."

(strana 39)

Spočiatku to vyzeralo sľubne. Veľmi sa mi páčilo, že úvod do knihy zdobila veľká mapka, na ktorej bola vyznačená Rakúska ríša aj s okolitými štátmi, ktoré ju obklopovali. Verím, že pre zahraničných čitateľov, ktorí možno ani netušili, kde vládla Habsburská monarchia, to bola skvelá pomôcka.
Prvé strany ma veľmi zaujali, pretože ma autorka ohúrila množstvom historických faktov a krásnou bohatou slovnou zásobou, ktorá z prekladu sľubovala nezabudnuteľný príbeh.

"Dievča, ktoré ešte nemalo skúsenosti s ľuďmi ani so svetom, a preto verilo, že láska je všetko, čo človek potrebuje k šťastiu"

(strana 201)

"Nesnívaj malé sny, pretože tie nemajú moc pohnúť srdcom ľudí."

(strana 244)

Na prvých stranách sa stretávame so zaujímavým opisom rodného Possi v Bavorsku a taktiež "zoznámenie" sa s rodinnými príslušníkmi Sissinej rodiny. Bolo to nezvyčajné, no páčilo sa mi, že ma takýmto spôsobom autorka vnáša do deja.

Ako prvé sa stretávame s hlavnou hrdinkou Alžbetou (Sissi) a jej staršou sestrou Helenou (Nene). Síce to boli sestry jednej krvi, povahovo boli úplne odlišné. Sissi bola mladá divoška s horúcou krvou, veselá a odvážna, zatiaľ čo Helena bola tichá, no za to sčítaná a inteligentná. Obe postavy mi boli veľmi sympatické a každú z nich som si svojím spôsobom veľmi obľúbila.

Čo ma však z počiatku znervózňovalo boli veľmi dlhé vety, na ktoré som si už neskôr zvykla. No aj napriek tomu som mala pocit, že v súvetiach na 3 riadky sa často strácam a neviem pochopiť významu a obsahu vety. Autorka nás zahrnula množstvom krásnych opisov, či už pripraveného jedla na stole, okolitej prírody, sedlania koní, či obyčajných procedúr. Bolo to zaujímavé. No len prvých 200 strán. Keď sa začalo v knihe vyskytovať viac opisu než celkového deja, uvedomila som si, že som už takmer za polovicou knihy a stále sa nič zaujímavé nedeje.

"Skoč a sieť sa objaví"

(strana 287)

"Zažiaril som raz na oblohe, zanechal ohnivú stopu. Padol som na zem a teraz tu ležím. Kto mi pomôže zas hore?"

(strana 300)

Opisy. To bol snáď najväčší kameň úrazu. Najväčší paradox na tom všetko je to, že väčšinou pri knihách ochkám a jajkám, pretože sa neviem vyjadriť z toľkého nadšenia, ktoré vo mne vyvolajú živé opisy v knihách.. no toto? Fuf.. toto bolo veľa aj na mňa.
Začínala som sa nudiť. Neustále tie iste opakujúce sa vety dookola, až som miestami prevracala s očami a listovala strany, aby som zistila, kedy končí kapitola. Bola som sklamaná z toho, že autorka bola strašne chladná na pocity, žiadne emócie vo mne vyvolať nevedela. Či už sa to týkalo svadby, pôrodu, všetkých vzťahov.. nič, nič, nič. Mám pocit, že svoj bežný pracovný deň by som dokázala popísať záživnejšie.

Strašne mi vadilo, že v knihe neboli žiadne konflikty, zápletky. Respektíve, ak sa nejaké objavili, behom dvoch strán sa ihneď vyriešili. Bola som 100 strán pred koncom príbehu, a ja som stále nechápala, čo je hlavnou myšlienkou. Ozaj vášnivý vzťah Františka Jozefa a Sissi ako sa píše na obálke? Prepáčte, no musím vás vyviezť z omylu, pretože medzi Františkom a Alžbetou žiaden vášnivý príbeh nebol.

"Milujem tých, čo túžia po nemožnom."

(strana 356)

"Zavše je niečo také krásne, že sa vás z ničoho nič zmocní nesmierny smútok. Buď preto, že to nemôže trvať večne, alebo preto, lebo to krásne, po čom túžite, nemôžete mať."

(strana 133)

Františka Jozefa zaujala preto, že bola divoká, nespútaná, iná, než jej sestra Helena, ktorú si mal pôvodne vziať. No povedala by som, že medzi Sissi a Františkom bola len akási mládežnícka láska, poblúznenie. Žiadna vášeň. Nič.

Dej išiel prirýchlo. Autorka vo mne ani nestihla vyvolať nejaké emócie z ich vzťahu, a už nasledovala svadba, medové týždne, pôrod. Všetko rýchlo a rýchlo.

František Jozef mi vôbec nesadol. Spočiatku sa mi páčil, pôsobil akosi exoticky a páčilo sa mi, ako sa so Sissi rozprával. No behom pár desiatok strán sa z pekného vzťahu stalo formálne nažívanie na verejnosti, a v súkromí nešťastné manželstvo plné hádok a sklamaní. Vôbec som to nechápala.. aký vášnivý príbeh?? V knihe nebol ani sex, ktorý to väčšinou v týchto príbehoch dokáže aspoň ako tak zachrániť. No nič. Nič, kvôli čomu by som mohla prižmúriť svoje oči a byť na kritiku miernejšia. 

Jedinú vášeň a emócie, ktoré som pociťovala, bolo na stránkach, keď sa Sissi stretávala s Andrassym. Andrassy mi bol nesmierne sympatický, milý, vzdelaný, mužný. Bol opísaný viac detailne, než hlavný hrdina František. Občas som mala pocit, či si autorka tie postavy nejako nepoplietla. Zatiaľ čo František pristrihoval krídla Sissinej divokosti, Andrassy jej dovolil lietať. A myslím, že to bol pravý dôvod, prečo ju tak priťahoval.

"Vyhral som bitky v Taliansku aj v Uhorsku. Som cisár. A predsa si ma podrobíš úsmevom."

(strana 222)

"Ťažkosti sa stupňujú, čím bližšie sme k cieľu."

(strana 414)

Summa summarum celkového príbehu je veľmi jednoduché. Dlhé, bez emócií, miestami nudné. Musím sa priznať, že som čakala oveľa viac. Knihu neodporúčam náročnejším čitateľom, ktorí si potrpia na kvalitu. 

CELKOVÉ HODNOTENIE

POĎAKOVANIE

BONUSOVÉ FOTOGRAFIE

KLADY

• obálka
• historické fakty
• Goetheho citáty
• zaujímavé posolstvá

ZÁPORY

• veľa nudných opisov
• málo emócií
• málo deja
• málo zápletiek, napätia
• nepríjemný hlavný hrdina
• nebol to vášnivý príbeh
• časté opakovanie toho, čo už bolo povedané 
• prikrášľovanie faktov

ODPORÚČAM

Ako ďalšie knihy s podobnou témou, odporúčam román Ja, Mária Antoinetta od spisovateľky Juliet Grey.