utorok 11. októbra 2016

Rick Yancey- Nekonečné more



Z anglického originálu- The Infinite Sea
Žáner- fantasy/sci-fi
Preklad- Mária Kočanová
Séria- Piata vlna (2.diel z 3)
Počet strán- 245
Väzba- pevná väzba s prebalom
Rok vydania- 2015
Vydavateľstvo- Tatran
Čítané- október 2016



O čom je táto kniha?
Cassie našla svojho brata a spolužiaka Bena, ale stratila Evana, mimozemšťana v ľudskom tele, ktorého Iní poslali zabíjať ľudské bytosti, no namiesto toho sa zaľúbil do Cassie a zachráni ju a jej priateľov. Hoci prežili, stoja pred obrovským rozhodnutím: opevniť sa na zimu a dúfať, že sa vráti Evan Walker, alebo sa vypraviť na cestu a pátrať po ďalších zachránených, skôr ako ich obkľúči nepriateľ. Pretože ďalší útok je viac než pravdepodobný – určite príde. 

Moje hodnotenie-

Aby som bola úprimná, moje očakávania boli obrovské. Poslednú dobu má táto trilógia obrovské publikum nadšencov, ktorí zvýšili moju nedočkavosť na maximum. Nikdy som nechápala, čo je na tomto príbehu také výnimočné. Nakoniec sa mi kniha dostala do rúk a až teraz som pochopila,  prečo sa dostáva takejto pozornosti.

K tomuto príbehu som sa dostala cez film, ktorý som videla ako ukážku v kine. Už samotná myšlienka ma veľmi oslovila a tak som sa po filmovej verzii pustila do prvej časti. Príliš veľká reálnosť hlavnej myšlienky mi spôsobovala mráz na chrbte a predstava, že by sme takto mohli dopadnúť, príliš nelahodila môjmu srdcu.
Keďže som za šírenie pozitívnej energie a svetlých myšlienok, nad touto knihou som veľmi váhala. Potom som si však položila otázku, či šírenie optimistickej nálady je "zatváranie očí pred realitou".
A tak, aj napriek tomu všetkému, som sa rozhodla v čítaní pokračovať. :)


Keďže prvá časť skončila neukončená, veľmi som sa tešila na pokračovanie. Ako som už spomínala, od knihy som mala privysoké očakávania a obávala som sa sklamania, ktoré sa väčšinou stále dostaví. Na moje milé prekvapenie, opak je pravdou.
Nevedela som si predstaviť, ako bude autor pokračovať. Písať o niečom ako koniec sveta a zánik ľudstva je úplne iný oriešok a tak klobúk dolu pred spisovateľom, ktorý ma ani tentokrát nesklamal. Čo to bude ale v tretej časti, je pre mňa stále záhadou.

Čo musím pochváliť, je štýl písania a preklad. Od prvej stránky až po poslednú som si dej užívala a nikdy sa nenudila. Prvých 100 strán som zhltla ako malinu. Až po chvíli som si uvedomila, že sedím na zadku celý deň a od neprestajného čítania mám stuhnuté celé kríže. Bohužiaľ, príbehu sa nedalo odolať a môj chrbát utrpel mierny šok. :)

Čo bolo pre mňa veľké plus, no zároveň aj mínus :D, bola dĺžka kapitol. Mám rada knihy, ktoré majú kratšie a častejšie kapitoly, než tie, kde má jedna kapitola 30 strán a nie a nie dostať sa na koniec. Mínus však bolo to, že som si zakaždým povedala „Veď ešte jednu, poslednú.“ a tak som prečítala 10 nechcených kapitol navyše. No, hrôza. :)





Čítanie tejto knihy bolo pre mňa veľkým zážitkom. Miestami mi bolo do smiechu, miestami do plaču. Keďže som trošku sentimentálny človek, bolo to pre mňa... zaujímavé čítanie. Predstava, že by sme takto mohli dopadnúť aj my je pre mňa skľučujúca.

Povedala by som, že táto časť bola akási prechodná. Mám pocit, ako keby nám chcela vysvetliť pár nedorozumení z prvého dielu a pripraviť na vyvrcholenie, ktoré to zvrtne buď na šťastný alebo nešťastný koniec.

Nakoniec musím len dodať obrovské nadšenie a túžbu po prelistovaní poslednej časti. Kto sa k tomuto príbehu raz dostane, úplne si ho zamiluje. Už len z dôvodu, že čítať túto knihu je dobrodružstvo samo o sebe.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu MegaKnihy. Knižku si môžete kúpiť napríklad TU!


2 komentáre:

  1. Tuhle sérii mám ráda. Hlavní první díl, ten byl nejlepší :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak předně musím pochválit fotky. Jsou božský. Pátá vlna mojí pozornosti samozřejmě neunikla, protože to bych musela žít někde pod zemí, aby na mě neskákala úplně odevšad. Rozhodně ji plánuju.

    Bolavá záda jsou nízká cena za celý den u skvělé knihy, takže jen hezky trp dál. :) To těmi delšími kapitolami znám. A nevím, jestli mě to štve nebo jestli to mám ráda. Protože prostě nikdy nemůžu přestat číst uprostřed kapitoly a tak ji vždycky dočítám do konce, i když má třeba třicet stran. A občas mi přijde, že si to pak jako i míň užiju, protože jsem třeba unavená a už ani nedávám pozor, protože to chci rychle dočíst a jít spát. Mám asi radši kapitoly, které jsou kratší.

    Jsem ráda, že sis čtení užila. Doufám, že i mně, až se konečně někdy k série dostanu, se bude takhle moc líbit. A snad si užiješ i ten poslední, třetí díl — ať už to dopadne jak chce. :) Měj se nádherně!

    OdpovedaťOdstrániť