Žáner- vojnové
Preklad- /
Séria- /
Počet strán- 368
Väzba- pevná väzba s prebalom
Rok vydania- 2016
Vydavateľstvo- Ikar
Čítané- júl 2017
Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.
ANOTÁCIA
" Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.
MOJE HODNOTENIE
Cítim sa previnilo. Príde mi sebecké hovieť si pod teplou prikrývkou, popíjať horúci čaj, a popritom čítať o utrpení, ktoré ľudia kedysi zažili. Pri tejto knihe to platí obzvlášť. Poslednú dobu rozmýšľam nad tým, ako sa človek zmení, keď niečo podobné prežije. Uvažujem, aké stopy to zanechá na jeho živote, a či vôbec dokáže ďalej žiť ako ostatní... Či si práve kvôli takýmto udalostiam uvedomuje tu silu prítomného okamihu, a cení si chvíle, ktoré nám ostatným pripadajú také obyčajné.
" Dobre, Violka. A keby si ho zasa náhodou stretla skôr ty, povedz mu, prosím, že som na neho hrdý. Nestihol som mu to v tom zhone ani povedať."
Veľké slová. Hovorí sa, že je lepšie ich nehovoriť nahlas, lebo znejú pateticky. Sú však chvíle, keď na tom nezáleží. Napríklad vtedy, keď vás idú odviezť do koncentračného tábora.
Veľké slová. Hovorí sa, že je lepšie ich nehovoriť nahlas, lebo znejú pateticky. Sú však chvíle, keď na tom nezáleží. Napríklad vtedy, keď vás idú odviezť do koncentračného tábora.
(strana 162)
Pre mňa to bola kniha plná emócií. Ak s ňou porovnávam Pianistu, tak rozdiel je veľmi výrazný. Mengeleho dievča, je príbeh založený na citoch. Je to písané pomalšie a pútavo. Pianista je viac založený na faktoch, pričom pocity idú trochu stranou. Možno je rozdiel v tom, že toto prerozprávala žena, ktorá má na takéto veci iný pohľad.
Štýl písania mi veľmi sadol. Bolo to napísané tak dojímavo a živo, až sa mi miestami tisli slzy do očí. Bolo to opísané do detailov a ja som si vedela všetko predstaviť. ( :( ) Medzi textom sa občas nachádzali fotografie, kvôli ktorým som si ešte viac uvedomila, že to všetko bola skutočnosť, že niekto naozaj zažil taký obrovský strach, ponižovanie a trápenie...
" Počúvala som ju a do očí sa mi tlačili slzy. Slzy spomienok, pocitu opustenosti, osamelosti, ale aj toho, aká som bola hlúpa, že som sa niekedy sťažovala, ako sa nám ťažko žije.
(strana 211)
Pri týchto knihách si vždy uvedomím, ako málo stačí človeku na to, aby bol šťastný. Akí sme len dnes nároční a sebeckí. Vždy nám niečo chýba, aby ten náš "dokonalý" život, bol ešte viac "dokonalejším".
Keď potom čítam, ako sa ľudia potešili, keď namiesto "chleba" z pilín a "polievky" zo zemiakových šupiek dostali surovú repu... je mi do plaču a zalamujem rukami nad mojím sebeckým životom.
" A ľudia vždy niečo chcú. Niekedy veľké vily, drahé kožuchy, inokedy kaviár či šampanské a občas iba chlieb, chinín či soľ.
(strana 150)
2. svetová vojna. Doba, ktorá stvorila množstvo príbehov. O odvahe, o strachu, o ľudskej bezcitnosti, či naopak obetavosti.
Myslela som si, že tu bude veľa popisovania pokusov, no práve naopak.
Avšak osobne sme sa stretli aj s doktorom Mengelem. Priznávam, zakaždým mi prešiel mráz po chrbte.
"Mengele. Tak sa volá. Ale to si zapamätáš. Vybral si ťa na pokusy, takže ak to prežiješ, jeho meno nikdy nezabudneš. A ak to neprežiješ a tam na druhom svete sa ťa opýtajú, kto ti tam pomohol, keď povieš jeho meno, len pri ňom urobia ďalšiu čiarku.
(strana 206)
"Spí sa iba na boku. Večer sa naskladáme jedna za druhú. A na naše nohy si ľahne ďalší rad žien. Okolo druhej v noci sa otáčame. Všetky. Inak sa nedá. Zvykneš si.
(strana 210)
Často sa vo mne ozývali nepríjemné pocity. Ako napríklad, keď opisovala, ako sa ukladali na spánok. Mohli spať len na boku a stále po polnoci sa všetky museli otočiť na druhý bok, pretože v miestnosti bolo tak veľa ľudí, že sa inak ľahnúť ani nedalo. Bolo to príšerné, keď popisovala, ako veľmi sa chcela otočiť na druhý bok, alebo sa len trochu vystrieť na tvrdej, vlhkej zemi.
Potom si líham s výčitkami svedomia pod teplú perinu a vychutnávam si mäkký matrac. Pohodlný spánok. Niečo, čo každý pokladá za samozrejmosť.
" Hovorí sa, že otrok, ktorému dáte pocítiť na chvíľu slobodu, už nikdy nebude môcť byť otrokom.
Bolo to vskutku iné čítanie. Niečo také vás nenaučia v škole na dejepise. Áno, povedia vám, čo sa tam odohrávalo, kto proti komu bojoval a pod. Avšak takéto "zážitky" vám poskytnúť nevedia. Skutočne porozprávať o tom, aké to bolo, vie iba človek, ktorý to prežil na vlastnej koži.
" Veď o nič nejde. V najhoršom ma zabijú. A je to po tom všetkom, čo sme tu prežili, naozaj to najhoršie?
(strana 235)
"Chceli nám vziať dôstojnosť. No my sme si ju nedali. Veci, ktoré sa nám stanú, nie sú samy osebe ani dobré, ani zlé, záleží na tom, ako sa k nim postavíme.
(strana 188)
V knihe bolo veľa krásnych a hlbokých myšlienok. Celú ju mám polepenú odrážkami. Niektoré slová si mám chuť zapísať a riadiť sa nimi. Také životné múdrosti.
Bolo to zaujímavé čítanie. Z počiatku bol popísaný Violin normálny život, to ako žila, ako spoznala svoju prvú lásku a i. Prekvapilo ma, že v tom bola zakomponovaná aj romantika. Bolo to veľmi pekné a milé.
"Presne tak, milostivá pani." Artur naznačil pobozkanie ruky. Ako správne vychovaný džentlmen so svetobežníckymi skúsenosťami vedel, že v miestnosti alebo kdekoľvek inde pod strechou sa ruky dáme nebozkajú, iba sa ten pohyb naznačí.
(strana 51)
Ach... na druhej strane to bola tak pekná doba. Ľudia boli rozvážnejší, najprv si premysleli, čo idú povedať, nikam sa neponáhľali. Každý si vážil každého. Doba, kedy žena bola ženou a muž bol mužom.
Knihu určite posúvam ďalej. Avšak neodporúčam pre slabšie a citlivejšie povahy. (viď ja) Nemám čo vytknúť a najradšej by som hodnotila nad 5 bodov!
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.sk Ak vás kniha zaujala, môžete si ju zakúpiť TU!
KLADY
- kniha podľa skutočnej udalosti
- rýchlo čitateľné
- jednoducho a živo písané
- dychtivé otáčanie strán
- emocionálne nabitý príbeh
ZÁPORY
- vážne mi nenapadne nič, čo by som mohla pri takejto knihe vytknúť
ODPORÚČAM
Krásna recenzia, knihu mám v hľadáčiku už dlhšie, no čím viac pozitívnych ohlasov dostávam, tým moja túžba vlastniť túto knihu narastá. :) ♥ Páčilo sa mi, keď spomínaš, že kniha je viac zameraná na city, lebo tie v knihách preferujem :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi pekne!! :) Určite po nej siahni. Je výnimočná práve tým, že Viola presne vie, o čom rozpráva, lebo to sama prežila. Pred tou ženou mám obrovský rešpekt. Ja sama by som to všetko asi neprežila.
OdstrániťUrčite, určite prečítaj. Maj sa krásne a ďakujem za milý komentár.! :)
Súhlasím s recenziou a táto knižka ma tiež chytila za srdce.
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že nie som jediná! :)
OdstrániťAch, Bleise, mne sa pri čítaní tvojej recenzie skutočne tisli slzy do očí. Napísala si to nádherne a s veľkým citom, úžasne si sa nad všetkým zamyslela a i ja sa cítim v mnohých prípadoch rozmaznaná a nevážim si, čo mám. Naposledy ma tak zasiahla kniha Františkáni z Bronxu (dnes uverejním recenziu ;)), pri ktorej som si presne tento fakt uvedomila, konečne som pochopila aká som nevďačná, sebecká a hlúpa :( Tie životy ľudí, ich trápenia a to všetko...tá predstava je príšerná a taká bolestná.
OdpovedaťOdstrániťNajhoršie však je, že aj keď doba, v ktorej ľudstvo zažilo až dve svetové vojny, pominula, tak sa nemeníme. Stále sme rovnako nevďační a bažíme po nepodstatných veciach a vo svete sa stále dejú veľké zverstvá. Je mi do plaču...
Túto knižku si určite raz prečítam, aj keď som veľká citlivka, no skrátka tieto skutočné príbehy majú moc meniť srdcia a konečne sa zamyslieť. Naozaj, ďakujem za tip aj za nádhernú recenziu a opäť krásne fotografie. Och, a nedá mi nepochváliť i nový šat recenzií...pôsobí veľmi príjemne, ucelene a celé je to nádherné!♥^.^♥ Maj sa krásne ;))
♥Mony♥ Ďakujem veľmi pekne! :)) Som šťastná, že recenzia mala úspech a navnadila Ťa na jej prečítanie. Myslím, že práve tieto príbehy majú skutočnú hodnotu. Je z zvláštne čítať a ľudských životoch, súcitiť s ich trápením a pochopiť to, čo prežili. Veru, neľutujem, že som po nej siahla. :) Tak to sa veľmi teším!! Ale to vždy, keď sa na tvojom blogu objaví nový článok! :))
OdstrániťSúhlas, súhlas. Je to smutné, nepochopiteľné. Miestami mám pocit, ako keby si ľudia neuvedomovali, že robia dookola tie isté chyby a idú v šľapajach svojich predkov. ://
Teším sa na recenziu! A ďakujem pekne za milý komentár a pochvalu. To si ma hlavne inšpirovala Ty a Tvoj úžasný článok! Už som sa chystala na zmeny, no vďaka Tebe som to dotiahla!! :)) Maj sa krásne a želám príjemný deň! PS: A chladnejší.
Wooow nádherná recenze! Mám strašně ráda knihy o válce. Tuhle přidávám na seznam a určitě si ji přečtu!
OdpovedaťOdstrániťwww.happygirlsue.blogspot.cz
Ďakujem veľmi pekne!! :) Som rada, že recenzia poslúžila účelu. :) Maj sa krásne.
OdstrániťJá úplně nesnáším válečnou tématiku, jsem totiž docela přecitlivěla osoba a tohle je pro mě naprosto šílená představa, všechny tyhlety hrůzy. Je to otřesné, nemůžu to ani vidět. Ani o tom číst. Vždy když se táta díval na válečné filmy, musela jsem odejít pryč, nemohla jsem to ani slyšet. Hrůza. Obdivuju tě, protože já bych tuhle knížku určitě přečíst nezvládla a rozhodně bych nebyla schopná o tom psát.
OdpovedaťOdstrániťmarbets.wordpress.com
Iste ťa chápem. Ja osobne túto tematiku tiež veľmi nevyhľadávam, no tentokrát som nemohla odolať. Nakoľko je to príbeh Slovensky, ktorá prežila 4 koncentračné tábory. Bolo to fascinujúce čítanie a veľa vecí som si kvôli tom uvedomila. Maj sa krásne! :)
Odstrániť