Jennifer Nivenová- Vesmír na pleciach

Z anglického originálu- Holding Up the Universe
Žáner-  YA
Preklad- Klára Kruteková 
Séria- /
Počet strán- 392
Väzba- mäkká väzba 
Rok vydania- 2017
Vydavateľstvo- Ikar
Čítané- august 2017

Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

ANOTÁCIA

Libby Stroutovú vraj každý dobre pozná – veď pred pár rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta. No nikto sa neunúva nazrieť jej do duše, aby zistil, kým naozaj je a čím si prešla.

Jacka Masselina vraj tiež každý dobre pozná. Je šarmantný, má štýl a vie, ako zapadnúť. No nikto netuší, že skrýva tajomstvo: trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nie je schopný rozoznávať tváre. On sa však tvári, že je nad vecou a nikoho si príliš nepúšťa k telu.

Až kým nestretne Libby. Na začiatku ju Jack pred spolužiakmi kruto poníži a ona mu za to jednu strelí. Najprv na seba zazerajú, no neskôr príde čosi, čo nečakali... postupne sa medzi nimi rodí zvláštne priateľstvo. On začne obdivovať Libbinu odvahu, razantnosť a veľké srdce, jej sa zasa zapáči Jackov šarm, zmysel pre humor, oddanosť blízkym. Odkedy trávia veľa času spolu, už necítia takú osamelosť v duši. Jednoducho tak to je – niekedy stretnete človeka, ktorý vám obráti celý svet hore nohami.

MOJE HODNOTENIE

No toto.... no... toto?? Čo to bolo? Nivenová, radím ťa opäť na rebríček mojich najlepších YA spisovateliek. Prekonala si všetky moje očakávania. Čakala som hocičo, no knihu hodnotenú piatimi bodmi- to nie.

Musím priznať, že už od samého začiatku som bola na pochybách, pretože predstava, že budem čítať o 200 kilovej mladej babe, sa mi vôbec nepozdávala.
Popravde, aký postoj by ste si vytvorili ku knihe, kde hlavou postavou je najtučnejšia Američanka na svete? Kto by očakával silný príbeh, s dojímavými slovami prehovárajúcimi do duše? Kto by čakal, že z niečoho podivného vznikne niečo zaujímavé? Ja veru nie.

" Chcem by dievča, ktoré dokáže čokoľvek.

(strana 43)

Vesmír na pleciach sa ku mne dostal čírou náhodou. Keď som si objednávala recenzný výtlačok, mala som na výber z dvoch kúskov. Vesmír na pleciach alebo knihy Sklenený zámok. Zvolila som Sklenený zámok, pretože Nivenovej som sa chcela okľukou vyhnúť. Nepáčilo sa mi, ako v jej príbehoch páchajú pubertiaci samovraždy, pretože majú príšerný a nudný život, všetko je deprimujúce a na r*ť. A hádajte, čo sa prihodilo.

Keď mi recenzák dorazil, z obálky na mňa vykukla Nivenka, a ja som celá zhrozená písala do kníhkupectva, či sa náhodou niekde nestala chyba. A áno, stala sa. A tak som bola odsúdená Nivenovú opäť prečítať.

" Najhoršie na tom je to, že viem, akú dlhú cestu som prešla, no všetci ostatní vidia len to, aká som veľká, kde som bola pred rokmi, a nie to, kde som teraz.

(strana 70)

Neľutujem. Dokonca som šťastná, že sa takýto omyl vyskytol, a svoje predsudky voči Jennifer som mohla odvolať späť. Milujem tento príbeh. Tuším niet knihy v mojej knižnici, v ktorej by som mala viac polepených papierikov s výkričníkmi POZOR, PEKNÁ MYŠLIENKA! Chcela by som ich do recenzie vypísať všetky, no nejde to. Nivenová vytvorila prekrásny príbeh o sebaúcte, o poznaní samého seba, a o vážení svojej osobnosti ako takej. Myslím si, že je to výborná kniha pre dospievajúcu mládež, ktorá trpí syndrómom "Mám mizerný život." 

" STE ŽIADANÍ. Veľkí, malí, nízki, pekní, nepekní, priateľskí, plachí. Nedovoľte nikomu, aby vám tvrdil opak, ani sami sebe.

(strana 317)

" Libby Stroutová je tučibomba. Tučná a škaredá. Nikdy si nezasexuje. Nikto ju nikdy nebude milovať. 

(strana 57)

Kniha ma bavila od samého začiatku. 396 strán som prečítala za 7 hodín, čo je môj najväčší rekord. :D Krátke kapitoly s rýchlym spádom boli super, a ja som sa bavila na každej jednej strane, ktorú som pretočila. Páčil sa mi ten nevinný humor, ktorý Jennifer do svojho príbehu zakomponovala. Typické tínedžerské rozprávanie mi na moje OBROVSKÉ prekvapenie vôbec nevadilo, a dokonca sa mi aj PÁČILO, čo u mňa nie je zvykom, a som z toho mierne vydesená.

" "Čo sa deje?" opýtala sa.
"Chalani. Idioti. Ľudia."

(strana 70)

Čo ma najviac prekvapilo, bol fakt, že obe, podotýkam- OBE postavy som si úplne zamilovala. Čo som popravde vôbec neočakávala. 

Libby Stroutová. Hlavná hrdinka. Najtučnejšia hrdinka. Svojská, no sympatická. Obdivovala som ju hlavne preto, lebo aj napriek tomu, že ju všetci šikanovali a odsudzovali, bola vyrovnaná a nič si z toho nerobila. Páčilo sa mi, ako sa s ľuďmi rozprávala a dávala im chuť do života. Nečakala som, že sa z malej tučnej guľky vykľuje milé, vtipné dievča, ktoré neberie všetko tak vážne.
No aj napriek tomu sa pod ľahkovážnym výrazom skrývalo malé zrniečko nedôvery. Voči sebe, ľuďom, a všetkému, čo ju v živote postrehlo. Veľmi som si ju obľúbila, pretože bola úprimná a na nič sa nehrala. Bola veľká baba s veľkým srdcom.

" "Prečo ľudí tak trápi, aká som veľká?" Neodpovedala mi, len ma chytila za ruku. Nemusela odpovedať, pretože odpoveď na moju otázku neexistuje. Teda okrem odpovede, že len malí ľudia - malí vnútri- nemajú radi veľkých.

(strana 106)

" "Pozri sa na to z tej lepšej stránky- nech stretneš kohokoľvek, nech spoznáš kohokoľvek, nech ťa naštve ktokoľvek, alebo ti lezie na nervy, je to v poriadku. Pretože na ďalší deň to budú noví ľudia. Iní ľudia.

(strana 230)

Jack Masselin je druhou hlavnou postavou príbehu. Trpí chorobou známou ako prosopagnóza. Určite nebudem jediná, ktorá sa nad týmto slovom zarazila a v duchu si povedala "Tak o tomto som v živote nepočula."

Prosopagnózia je neschopnosť človeka zapamätať si tváre ľudí v súvislosti s ich menami. Schopnosť rozoznávať ostatné objekty je relatívne nedotknutá.

zdroj

Toto je výňatok z wikipédie, ktorý vám objasní to, o čom je reč. Nespoznávať tváre? Nevedieť rozoznávať ľudí? Páni, takúto postavu sme tu ešte nemali. A práve preto, že bola nezvyčajná a trpela niečim, o čom som v živote nepočula, kniha napáchla vôňou originality. Celkový príbeh bol zaujímavý hlavne kvôli nezvyčajným postavám, aké si Nivenka zvolila.

Jack, rovnako ako Libby, mi bol veľmi sympatický. Povedala by som, že sa správal ako typický chlapec- so zlatou pokožkou a afrom na hlave. :D

" Keď nedokážeš rozoznávať tváre, stále strácaš milované osoby

(strana 153)

" "Vieš, napadlo mi, čisto hypoteticky, či by si so mnou nešla tento víkend von?" Buď predstierala, že o tom premýšľa, alebo naozaj premýšľala. "Neponáhľaj sa. Máš ešte tak dve minúty na odpoveď."
"Kým tvoja ponuka nevyprší?"
"Kým sa ťa neopýtam znova."

(strana 251)

Nevedela som si to predstaviť, aby spisovateľka vytvorila medzi hrdinami romantickú zápletku, ktorá by ma zatiahla za srdce. A poviem vám, veru sa jej to podarilo. Neskutočne sa mi páčili rozhovory medzi Libby a Jackom, to ako popisovala ich pocity, a tú krásnu a rozkošnú nesmelosť, ktorá medzi nimi panovala. Bolo to milé, úprimné, a vôbec som z toho nemala pocit, že by to bolo silené či nevhodné. Jediným slovom (viacerými slovami) - Nivenka, tentokrát si ma veru dostala.

" "Myslím si, že nie je fér, aby bola potrestaná za to, čo som spôsobil ja. Radšej  by som si odpykal trest za nás oboch."
"Si neuveriteľný." povedala Libby.
"Prečo?"
"Nemôžeš byť zloduch a hrdina zároveň."

(strana 251)

Knihu s úprimným nadšením posúvam ďalej. Odporúčam hlavne tínedžerom, ktorí vyhľadvajú YA žáner. Verím, že si vás získa a ja nebudem jediná, kto ju takto ospevuje. :)

CELKOVÉ HODNOTENIE

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu Panta Rhei. Ak vás kniha zaujala, môžete si ju zakúpiť práve TU!

KLADY

• krátke kapitoly
• rýchly spád
• vtipné, úprimné, uveriteľné
• vhodné pre tínedžerov
• kniha o sebaúcte
• veľa krásnych myšlienok

ZÁPORY

• nevhodné používanie slova "sťaby", ktoré irituje v žánri YA

ODPORÚČAM

Ako ďalšiu knihu od tejto spisovateľky s podobnou témou, odporúčam Všetky skvelé miesta. Recenziu si môžete prečítať TU!