pondelok 31. júla 2017

Emma Donoghuová- Prevtelenie

Z anglického originálu- The Wonder
Žáner-  moderno-fantastický
Preklad- Zdenka Buntová
Séria- /
Počet strán- 296
Väzba- pevná väzba s prebalom
Rok vydania- 2017
VydavateľstvoIkar
Čítané- júl 2017

Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

ANOTÁCIA

Spisovateľka, ktorá sa už svojím debutom zaradila medzi najčítanejšie svetové autorky, nás tentoraz prostredníctvom skúsenej ošetrovateľky zavedie do zabudnutého írskeho kraja. Polovica devätnásteho storočia do týchto končín akoby ešte ani nedorazila. Vzdelaná anglická ošetrovateľka sa ocitne v prostredí, kde rozhodujú muži, legendy a povery. Jej úlohou je zistiť, či informácia, ktorá sa zásluhou miestneho lekára dostala do sveta a ktorá spôsobila, že tento stratený kút Írska ožíva, je naozaj pravdivá.
Do skromnej chalupy v slatinách sa hrnú ľudia z celého Írska, ba i z cudziny. Prichádza aj novinár, ktorý má napísať o senzačnom prípade. Lib Wrightová sa pokúša odhaliť, čo sa v skutočnosti v dome O’Donnellovcov odohráva. Priebojný novinár a emancipovaná ošetrovateľka čoskoro spoznávajú, že pravda o zázraku znamená smrť.
MOJE HODNOTENIE

Írsko- krajina povier a zázrakov. Škriatkov, víl a kotlíkov so zlatom, okolo ktorých pobehujú trpaslíkovia a mávajú na mňa štvorlístkami. Tak presne takto som si predstavila svet, do ktorého sa zahĺbim, keď siahnem po tejto knihe. Na moje obrovské prekvapenie, vôbec to tak nebolo. Musela som sa otriasť a predýchať to, že namiesto fantastickej predstavy ma privítala pochmúrna krajina, s pohyblivým bahnom a upŕšaným počasím. To však nie je všetko. Namiesto víl ma pozdravili dogmatickí fanatici, s krucifixom namiesto štvorlístka.


"Neviete sa dočkať, kedy odtiaľto vypadnete?"
Odpovedala, akoby sa jej pýtal na írske vnútrozemie, nie na stiesnenú jedálničku u Ryana: "Úprimne povedané, občas mám dojem, že do tohto zapadákova ešte nezavítalo devätnáste storočie."
(str. 135)

V podstate to nebolo až také príšerné, ako som sa obávala. Šlo len o navyknutie iného obrazu, ktorý mi ani vo sne nenapadol. Takže takto vyzerá v skutočnosti Írsko, pomyslela som si. Bola to zaujímavá predstava. :D Vážne, toto som nečakala. Ale v poriadku, beriem.

Píše sa rok 1859. Hlavná hrdinka Lib je povolaná z Anglicka, aby pozorovala 11 ročné dievčatko, ktoré údajne už štyri mesiace nevzalo nič do úst. Táto predstava sa mi zdala zvrátená, no zároveň záhadná a zaujímavá. Tak som si prečítala celú anotáciu a povedala si, prečo to neskúsiť? Mám rada takéto rozporuplné myšlienky, a čítať o tom v Írsku medzi vílami ( :D ), prečo nie?

"Len si dajte," nástojila slúžka, "soľ odháňa malinkých."
Lib na ňu nedôverčivo fľochla. O čom to hovorí? O muchách?
"Myslí malinkých ľudí," povedala Anna pošepky, keď Kitty vyšla z izby. Lib stále netušila, o kom je reč.
Anna bucľatými prstami znázornila tanečný krok.
"Myslíš víly?" Neuveriteľné.
(str. 58)


Svoje rozhodnutie určite neľutujem. Kniha sa začína zaujímavo. Ihneď nás vhupne do deja, rovno vieme, kto je kto, kam smerujeme a pod. bez zbytočných omáčok. Rýchle a prosté.
Hlavná hrdinka Lib (Elizabeth), mi bola veľmi sympatická. Ošetrovateľka, ktorá toho veľa zažila. Z počiatku trochu nedôverčivá a prísna, no v mojich očiach bola veľmi rozvážna a rozumná.

Čitateľ taktiež prichádza do kontaktu s Annou O´Donellovou- 11 ročným pôstiacim dievčatkom. Ju som si taktiež veľmi obľúbila. Prirástla mi k srdcu a na svoj vek mi prišla nesmierne rozumná a charizmatická.

Dievčatko vybralo zo skinky oba kúsky porcelánu a prstom prešlo po zlomenom mieste. "Nemali by sme priveľmi lipnúť na veciach." Povedla to tak odovzdane, až Lib premkol mráz. Vari nie je v povahe detí drankať, domáhať sa radostí života? 
(str. 104)

Najväčší paradox na tom všetkom je, že polovicu knihy (dá sa povedať) sa nič zaujímavé nedeje, no ani raz som nepostrehla pocit blízky nude. Ani raz. Stále som bola zabratá do deja a vychutnávala si každú jednu stranu.


Čo ma najviac zaskočilo, bol fanatizmus, ktorý sa obšmietal krajinou. Kde sa čitateľ pozrel, všade samý kríž, ružence, modlitby, žalmy a všetko podobné šialenstvu.

Rosaleen O´Donnelová vytiahla z pahreby pekáč, sfúkla z neho popol, utierkami nadvihla pokrievku a vybrala okrúhly bochník s krížom na kôrke. 
Kam sa tu človek pozrie, samé náboženstvo, pomyslela si Lib.
(str. 77)

Nezdravá viera v Boha. Tak by som to nazvala. Chápala som chovanie hlavnej hrdinky, ktorá (zdá sa mi) bola ateistka, a začínala byť chorá na mozog z toľkého utrpenia, ktoré „prežívali“ si nahovárali členovia Anninej rodiny. Už mne samotnej, čitateľke, pozorovateľke, to všetko začínalo liezť na nervy. Všetky modlitby som už vedela naspamäť, a o krucifixoch sa mi začínalo snívať. ( :D )

Teraz to samozrejme neberte ako kritiku. Je to len podotknutie, vyliatie emócií, očarenie, nepochopenie, v akom prílišnom náboženskom duchu to ľudia žili. (Žijú?) Uff, prišlo mi to riadne na hlavu. Ale v poriadku. Páčilo sa mi to. (Jasne, že ma nikto nepochopí. Kritizujem, ale páči sa mi to :D) Bolo to iné, originálne a nezvyčajné. Autorka dokonale vystihla ľudskú vieru, ktorá bola v tých časoch na prvotnom mieste.

"Misionári nás učili," povedalo dievčatko, "že Kristov kríž vyrobili z hlohového dreva. A hloh sa odvtedy kajá, preto rastie pokrútený a malý." 
(str. 182)


Aj tak to neviem pochopiť. ( :D ) Umiera dieťa a matka sa nečinne prizerá. Nepohne prstom, zaslepená „Božím Svetlom“, a tvrdí, že všetko, čo sa deje, je Božia vôľa. Chápete? Dá sa pochopiť nepochopiteľné? V tom prípade som za hlupačku, pretože tomu vôbec nedokážem porozumieť.

Byrne prikývol. "Všemocné matky. Nevraví sa, že mama je detské slovo pre Boha?"
(str. 136)

Koniec koncov, bola som očarená. Nečakala som od tejto knihy veľa, a stal sa pravý opak. Poskytla mi omnoho viac, než som si myslela.

Neviem, čo by som mohla vytknúť. Štýl písania- skvelý. Preklad- výborný. Myšlienka- zaujímavá. Postavy- sympatické. Dokonca na záver prišla aj tá BUM scéna, keď čitateľovi všetko dôjde, všetko si pospája, pochopí a spustí svoj monológ „Ach, jáááj, Bože jasné, ako mi to nemohlo napadnúť. Cíí, ach, ale veď... ale veď, to je výborné!“ Určite sa chápeme. :D


Samozrejme, nechýbali ani slzičky, ktoré vyroním zakaždým. Bolo by jednoduchšie spočítať knihy, pri ktorých som neplakala, než naopak. Krásne. Viem, že sa stále dookola opakujem, no nemôžem si pomôcť. Bolo do dokonalé a verím, že pre vás to bude tiež. Vrelo odporúčam!!!


Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu Panta Rhei. Ak vás kniha zaujala, môžete si ju zakúpiť práve TU!


Mohlo by sa vám páčiť!

  • príbeh v prostredí Írska
  • krajina povier
  • dobre písané
  • rýchlo čitateľné
  • zaujímavá myšlienka a príbeh
  • autorka dokonale vykreslila situáciu a zmýšľanie Írov

Mohlo by vám prekážať!

  • prílišný fanatizmus (nie je to chyba autorky, pretože presne tak to v minulosti bolo)
➤➤➤

4 komentáre:

  1. Pekná recenzia :)! A chápem, čo si tým myslela, keď si chválila a frflala zároveň :D. V tejto knihe bol ten fanatizmus fakt moc. Najmä jej mama mi šla neskutočne na nervy... Ale každopádne sa mi kniha veľmi páčila a bola som z nej prekvapená, pretože som taktiež nečakala, že bude tak dobrá. A veľmi sa mi páčil koniec... S tým som bola fakt spokojná :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne!! :)) Presne, to je proste na nepochopenie. Kritizuješ, ale páči sa ti to. Wtf?? :D :D Rosallen bola strašná, úplne som ju neznášala. :D Prišla mi taká sebecká a dogmatická :D Súhlasím, súhlasím. ♥♥♥ Kniha je veľmi pekne! A ten koniec, plakala som. ♥♥♥ Maj sa krásne a ďakujem za komentár. :)

      Odstrániť
  2. Tak na túto recenziu som sa tešila, odkedy si mi knihu odporučila na Goodreads :D Nuž, a poviem ti, áno, tak táto kniha sa raz musí dostať i ku mne.
    Nezdravá viera v Boha je presne to, čo robí sektu sektou, ale poväčšine sú tam osoby, ktoré ťahajú za špagátiky a tí úbohí ľudia sa nechajú. Niekedy fakt nechápem, prečo sa nechajú takto manipulovať, čo sa v nich odohráva, keď tak zaslepene veria :/ Teraz som čítala akurát recenziu u Hanky na Posvátné lži Minnow Blyové s taktiež s témou sekty, no po nej asi nesiahnem, no po tejto asi áno, asi určite!♥^.^♥ Mám rada záhady a keď sa autor vžije do postáv, nahliadne im až do hlavy a vykreslí ich psychiku. A táto kniha by ma naozaj mohla zaujať, znie skvelo! Och, a tie fotky, tentokrát ma tak trocha desia :D To ale nemyslím v zlom, ale opäť si navodila atmosféru...najmä pri tej druhej z vrchu, kde sa držíte za ruky...uf, tak tomu sa hovorí atmosféra! Opäť klobúk dole♥^.^♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Achhh, tak to ma veeeľmi teší!! :) Určite, určite si ju prečítaj. :D Pre mňa to bol úžasný príbeh a som nesmierne rada, že ju vlastním. Áno, súhlas. :D Tá viera ma tiež dostáva do rozpakov. Ale bolo to zaujímavé čítanie. Vedela som aspoň pochopiť ich mentalitu. Posvátne lži vídam všade naokolo a dosť som o tom rozmýšľala. Pretože také knihy mám celkom rada :D Chcela som si ju prečítať, no ešte uvidím :D Too som rada, že splnili účel :D :D Miestami to bolo také pochmúrne. Ďakujem pekne, a maj sa krásne!!! :))

      Odstrániť