John Green- Na vine sú hviezdy

Z anglického originálu- The Fault In Our Stars

Počet strán- 240

Väzba- Brožovaná

Rok vydania- 2014
Vydavateľstvo- Ikar

Séria- Nepochádza zo žiadnej série 
Čítané- november 2015

Obálka- Pekná :)

O čom je táto kniha ?
Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život. Je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa. Mladík má štýl, chorobu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti....

 Moje pocity- 

 Túto knihu som si kúpila z dôvodu, že bola svetový bestseller a každý, koho som poznala, mal túto knihu doma. "Asi je vážne taká dobrá", pomyslela som si.

Najprv som videla film, až tak čítala knižku. A musím povedať, že sa mi film páčil oveľa viac než kniha. Čo sa u mňa často nestáva. Knihy sú u mňa vždy na prvom mieste.

Od prvej stránky ma kniha sklamala. Možno sa niekomu páči takýto štýl písania, no ja takýto neznášam.

Ako keby chcel byť autor veľmi moderný.

Podľa mňa táto kniha nie je vôbec taká dobrá, na to, aký má ohlas. Konkrétne i tento spisovateľ nie je veľmi dobrý na to, ako ho vychvaľujú.

Nikto o ňom nevedel, kým nevyšiel film a až potom každý začal "John Green je najlepší spisovateľ."- čož podľa mňa vôbec nie je pravda.

Knihu som čítala pred rokom.- dokonca som ju čítala 2 krát.

1.krát od mojej kamarátky a potom 2.krát, keď som ju dostala na narodeniny. Po druhý krát som ju čítala s pocitom "Musím sa presvedčiť, že je naozaj taká zlá, až potom ju odvrhnem."

Neviem, či to je tým prekladom, ale veľmi mi vadilo, že autor sa snažil používať až "príliš" moderné slová.

Najviac ma zarazilo,keď Hazel povedala Augustusovi- "Augustus, ty si taký sexi."

Len som prevrácala očami.

V knihe bolo presne to isté, čo bolo vo filme. Až na niektoré pasáže.

Na konci som plakala. Vždy plačem (U každej knihy). No najviac v celom mojom živote som plakala pri knihe Správa vo fľaši od Nicholasa Sparksa. 

Tu som plakala, ale nie tak silno... Len mu ušla slzička.

Bolo to tým, že autor málo opisoval. Som zvyknutá na knihy, kde je viac opisu a viac citov. Viem, je tom môj názor a ospravedlňujem sa, keď sa niekomu nepáči. :)

- Kniha bola pre mňa slabá a pochybujem, že sa ku nej niekedy vrátim...

Za mňa 4 pusinky z 5