Jane Austenová- Rozum a cit

Z anglického originálu- Sense and Sensibility
Žáner- historický román
Preklad- Beáta Mihalkovičová
Séria- nepochádza zo série
Počet strán- 388
Väzba- pevná väzba s obalom
Rok vydania- 2007
Vydavateľstvo- Slovart
Čítané- január 2017

Viac informácií o titule nájdete na tomto odkaze.

O čom je táto kniha?
Anglicko na začiatku 19. storočia vyzerá ako rozľahlý park, domácke sídla a v nich šťastní a láskaví ľudia. Ale všetko nie je také idylické, ako to vyzerá. Pani Dashwoodová so svojimi tromi dcérami – Elinor, Mariannou a Margaret – sa po manželovej smrti musí vysťahovať práve z takého útulného sídla. Všetok majetok totiž zdedil John, Dashwoodov syn z prvého manželstva. Nový domov nájdu u vzdialeného príbuzného Sira Johna Middletona, no starosti s dvoma dcérami na vydaj jej zostanú. Do rozumnej Elinor sa zahľadí bohatý a láskavý Edward a ona sa snaží utajiť svoj cit pred matkou i sestrami, o citlivú Marianne prejaví záujem plukovník Brandon. Ktorá z týchto dvoch lások bude naplnená? Zvíťazí rozum, alebo cit?

Moje hodnotenie-

Vskutku očarujúci príbeh, ktorý ma pohladil nielen na srdci, ale aj na duši. Získal si ma predovšetkým svojou myšlienkou, ktorá poukazovala na slabé stránky prostorekosti či jemnocitu, a utvrdzovala čitateľa v tom, že každú situáciu by mal posúdiť s triezvym úsudkom.

Rozum alebo cit? To je názov, ktorý dokonale vystihuje hlavné hrdinky. Elinor, najstaršia sestra z rodiny Dashwoodovcov, je známa svojim rozumným prístupom a rozvážnym pohľadom na vec. Hrdinka je veľmi sympatická a mňa osobne si získala od samého začiatku. Svojim rozumným konaním pôsobila vždy vyrovnane, a voči svojej rodine sa správala vždy zdvorilo a úslužne. Marianne je jej úplný opak. Samozrejme, nie je to myslené v zlom. Je rovnako nápomocná a príjemná, ako jej staršia sestra, no líši sa svojim zmyslom pre jemnocit. Kľudne by sme ju mohli nazvať prostorekou a v určitom slova zmysle aj všetečnou. Zatiaľ čo Elinor sa riadi svojim rozumom, Marianne sa spolieha na svoje city. Je však otázne, ktorý spôsob vnímania určitých situácií je spoľahlivejší.

Spočiatku sa mi čítalo ťažko. Musím sa priznať, že som mala chuť knihu zavrieť a vrátiť namiesto. Netuším, či na to vplývala únava, pretože knihu som začala čítať večer po namáhavom týždni. Nechápala som, čo sa na prvých stranách odohráva, mená mi splývali do kopy a ja som sa modlila, aby už bol koniec. Taktiež som bola nervózna zo štýlu písania. Stále som si myslela, že nás len Austenová chce oboznámiť s dejom a preto nám predostrela takýto dlhý úvod. Ako som však listovala ďalej, nič sa nemenilo a ja som začínala byť zúfalá. Na druhé ráno som sa zobudila a pokračovala ďalej. Nakoniec som usúdila, že na moje prvotné rozhorčenie mala určite vplyv vyčerpanosť, kvôli ktorej som nechápala súvislosti príbehu.

Kniha je písaná zvláštne (aspoň pre mňa). Mala som pocit, ako keby to bol prerozprávaný príbeh a s postavami som sa nikdy nedostala do priameho kontaktu. Po čase som si na to však zvykla a vychutnávala si príbeh tak, ako bol. Aj napriek tomu som sa miestami trochu nudila a myšlienkami odbiehala preč. Niektoré scény ma unavovali a občas som mala pocit, že je to len zbytočne natiahnuté. Myslím si, že keby bola o 50 strán kratšia, bola by tak akurát. :) Samozrejme, je to subjektívny názor. Aj napriek týmto pripomienkam to vôbec nemalo vplyv na moje celkové hodnotenie. 

Po knihe som si okamžite pozrela film z roku 1995. Bola som nadšená. Prvýkrát sa neviem rozhodnúť medzi tým, či je lepší film alebo kniha. Myslím si, že obe sú veľmi dobre spracované. Film má podľa môjho oka výborné a hlavné trefné herecké obsadenie. Zvoliť Kate Winslet za Marianne bola podľa mňa výborná voľba. :) 

Táto kniha sa mi veľmi páčila. Bola som fascinovaná z toľkej úcty, akú si medzi sebou prejavovali hlavné postavy. Toto obdobie sa mi páči hlavne kvôli vyberaným spôsobom a slušnosti, ktoré sa medzi ľuďmi prechovávali. Niektoré rozhovory boli doslova ako balzam na dušu, pretože sa v nich vyskytovali také nezvyčajné a krásne slová, ktoré sa v dnešnej dobe nepoužívajú. Bola som z toho očarená. Viem, že to omieľam stále dookola, ale nemôžem si pomôcť. Páčila sa mi tá zdvorilosť a opatrnosť. Ľudia si nemohli len tak skočiť do vlasov (samozrejme, vyskytujeme sa len vo vyššej vrstve) a museli opatrne voliť tie správne slová. Nie ako dnes. V tomto storočí sa namiesto pozdravu posielame do teplých krajín. Nie je to smutné?

 Knihu môžem len odporučiť. Vďaka krásnej obálke vám bude krášliť nie len vašu knižnicu, ale hlavne vám spríjemní nudné večery, keď premýšľate o dokonalom džentlmenovi, ktorý by si získal vaše srdce.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu PreŠkoly. Ak vás kniha zaujala, môžete si ju zakúpiť napríklad TU!

Bonusové fotografie