sobota 20. februára 2016

Anne Golonová- Angelika sa búri 5

Z francúzskeho originálu- Angélique se révolte
Počet strán-376
Väzba- tvrdá
Rok vydania- 1991 (mimo edície)
Vydavateľstvo- Slovenský spisovateľ
Séria- 5 časť zo 14
Čítané- február 2016
Obálka- jedna z najkrajších zo série. :)

O čom je táto kniha?
Po neuveriteľných dobrodružstvách v Stredomorí, dostáva sa Angelika späť do Francúzska. Nie je to však šťastný návrat. Čaká ju domáce väzenie na vlastnom panstve, z ktorého sú len dve východiská. Alebo sa podrobí kráľovi, ktorého zranila a urazila svojím útekom, alebo riskuje väzenie. Ona však volí tretie riešenie, ktoré je v súlade s jej hrdou povahou- vzbúri celý kraj.

 Moje pocity-
Knihu som dočítala včera. Čítala som ju do pól jednej rána. Tak som sa do nej začítala, že som si povedala "Veď teraz nemôžeš prestať." Takže áno, nakoniec som ju prečítala už včera aj napriek tomu, že pôvodný termín dočítania knihy bol až v nedeľu. :) 
Čo k nej povedať ? :)
Anne Golonová bola podľa mňa veľmi talentovaná spisovateľka. (stará kvalita). To, ako je dej napísaný a koľko nápadov sa muselo autorke hmýriť hlavou. :)
Zo začiatku to bolo drsné. Keď prišla na svoje panstvo, všetko hore nohami. Mala som pocit, že sa z toho dobrodružstva čo zažila na mori, trochu pomiatla. Spávala na zemi, nechcela jesť.... Už to nebola tá pravá Angelika.
Kráľove požiadavky boli neskutočne potupné. Som rada, že ho v tretej časti odmietla. Ja viem, že to bola rana pod pás pre kráľa, keď odišla.... ale žeby po nej chcel takú potupu ?!?!
Mantadoura som z duše neznášala. Bol taký odporný.... Správal sa, ako keby mu Plessis patrilo.
Keď sa Angelika zotavila, už to začínalo byť akčné.
Stretnutie so Samuelom  de La Moriniérom bol podľa mňa hrôzostrašné. Aj keď ho opisovali ako "dobrého" nemala so ho rada. Ale na jednej strane, aspoň jej v niektorých veciach pomohol.
V tejto časti knihy mi behal mráz po chrbte.
V časti keď prišli dragúni do Plessis, až mi bolo do plaču. Čo sa tam všetko stalo, to bolo na zaplakanie.
Jej dcéra Honorine bola ale riadna protiva. Na jednej strane som Angeliku chápala, že ju nemala rada ale na druhej strane- bola to jej dcéra. Kruté zistenie, kto je jej otcom, asi by som sa zbláznila.
Abbe de Lesdiguieres bol veľmi milý a asi jediný chlap, ktorého som mala rada.
Niektoré udalosti v knihe boli strašné, iné zase smiešne. Nechcem sa ku všetkým vyjadrovať, pretože by sme tu boli do rána. Taktiež, nechcem sa prekecnúť a ani nechcem, aby sa z tohto článku stal spoiler.
Gabriel Bern mi prišiel ako seriózny človek a asi jediný chlap, ktorý ju nechcel znásilniť. Páčilo sa mi, ako sa ku nej správal, ako keď bola v podstate jeho slúžkou. :)
Koniec.... Ten bol riadne napínavý. Keby si to niekto prečítal, ani by sa mi nečudoval, že som bola tak dlho hore.
Niektorých ľudí, ako napríklad rodina Manigaultovcov, by som najradšej zabila. To kvôli nim sa vlastne všetko skoro pokazilo. Pretože si tá sprostá manželka musela so sebou ťahať celú garderóbu a celý čínsky servis. Bože...
Obdivovala som Angeliku, že mala také zlaté nervy. Ja by som asi nevydržala.
Po prečítaní 5.časti som sa hneď vrhla na 6.časť. Tento román je tak skvelo napísaný, že neviem, či ma vôbec niekedy omrzí. :)

Za mňa 5 pusiniek z 5 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...