sobota 13. februára 2016

Rexanne Becnelová- Milenka z Ružového útesu

Z anglického originálu- The Mistress of Rosecliff
Počet strán- 232
Väzba- pevná
Rok vydania- 2010
Vydavateľstvo- Slovenský spisovateľ
Séria- Ružový útes (3.časť z 3)
Čítané- február 2016
O čom je táto kniha ?
Keď lord Randulf Fitz Hugh s manželkou Josselyn odídu do Londýna na korunováciu nového kráľa, na hrade Rosecliffe nechajú svoju dcéru Isolde. Má to byť trest, pretože sa vzbúrila proti otcovmu rozhodnutiu vydať ju za syna jedného zo spojencov. Isolde je presvedčená, že manžela si má nájsť sama a cestu k nemu jej ukáže srdce. Ako dočasná hradná pani si spočiatku počína dobre, no jedného dňa sa dopustí osudnej chyby: povolí vstup do hradu skupinke potulných spevákov vedených mladým mužom, čo sa predstaví ako trubadúr Reevius. Isolde však nemá ani najmenšie tušenie, že tento príťažlivý mládenec je v skutočnosti obávaný waleský rebelant, ktorý prisahal pomstu jej rodičom i jej samej...

Moje pocity-
Na túto knižku som sa tešila zo všetkých úplne najmenej. A to z dôvodu, že táto trilógia pre mňa veľa znamená a z predstavy, že touto časťou sa končí som bola úplne skľúčená.
Túto trilógiu proste milujem. Ale keďže to písala Rexanne Becneová, je to samozrejmé, že knihy budú úžasné. :)
Kniha sa začala zaujímavo. Isolde sa svojou tvrdohlavosťou dosť ponášala na matku, čo sa mi páčilo. Všetky ženy v trilógii boli odvážne a sebavedomé. Také hrdinky mám veľmi rada. :)
Úplne som ju chápala, keď sa nahnevala na otca. Ja by som urobila to isté, pretože keby mňa niekto nútil vydať sa za muža, ktorého nechcem....
Po odchode jej rodičov to bolo zaujímavé. Páčilo sa mi, ako sa Isolde chcela podobať svojej matke v úlohe hradnej panej. Zo začiatku to bolo milé, ako chcela potešiť rodičov, no postupom času som mala pocit, ako keby sa z nej stávala rozmaznaná ženská. Ako napríklad vtedy, keď dala ušiť závesy z tej drahej látky.
Po príchode Reeviusa, ako keby stratila hlavu. 
Chvíle, ktoré spolu strávili hraním na gitare mi prišli krásne. Ako to medzi nimi iskrilo. Niekedy som sa vedela tak vžiť do deja, že som zabudla na prítomnosť. :)
Podľa mňa začala robiť nerozumné veci, na ktoré potom doplatila.
Kto čítal celú trilógiu, už z anotácie je mu jasné, že Reevius bol vlastne prezlečený Rhys.
Odkrytie pravdy, bolo podľa mňa kruté a v nevhodnej chvíli. Bolo mi Isolde ľúto a myslím, že si nezaslúžila taký osud.
V niektorých chvíľach mi bolo až do plaču, keď som si predstavila, ako všetko začal Rhys ničiť. Zrazu sa chcel stať hradným pánom, obsadil spálňu.... K tomu ju ešte donútil maľovať fresku, ach jaj. :(
Takže si myslím, že ju postihol riadne krutý osud.
Páčilo sa mi, ako postupom času k sebe nachádzali lásku a tá láska ich zviazala naveky. :)
Koniec.... koniec bol veľmi nečakaný. Vyznanie Tilly, riekanka...
V týchto pasážach som strašne tŕpla a keby som vám prezradila, ako sa to skončilo, asi by som sa na seba hnevala. Pretože keby mne niekto prezradil koniec, asi by som ho riadne vyzauškovala.
Ako stále, na konci som trošku plakala, pretože ten zvrat udalostí vo mne vyvolal rýchly nával citov. To čo urobil Randulf ma veľmi prekvapilo a pripísalo mi to veľa bodov, pretože v mojich očiach bol ako spravodlivý chlap, ktorého som si obľúbila už v prvej časti.
Rhys ten sa mi tiež páčil hoci v prvej a druhej časti trilógie mi prišiel ako riadny malý divoch.
Táto trilógia mi ostane v srdci asi navždycky. Veľa pre mňa znamená a trochu som nešťastná z toho, že skončila. Aj keď ju budem čítať ešte stokrát, už nikdy to nebude také ako po prvý raz.... ♥ 

Za mňa 5 pusiniek z 5 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára